Vôbec som si nevedela predstaviť, že budem chodiť po ulici a oslovovať neznámych ľudí. Čo si o mne budú myslieť? Čo ak ma odmietnu? Prečo by som to vlastne mala robiť? Veď nie som fotografka. A už vôbec som si nedokázala predstaviť, že budem fotiť každý deň. Ja? Robiť niečo pravidelne? A k tomu ešte každý deň? Si sa zbláznila? To nedám...
Dala som. 🙂 Tu je dôkaz.
90 dní už dávno ubehlo a ja v projekte stále pokračujem. 🙂 Už mám úsmevy aj z Portugalska, Chorvátska, Južnej Kórei, Bosny, Anglicka, Talianska, Nemecka, Poľska, Rumunska či Turecka.
Keby sa ma niekto na začiatku spýtal, prečo to robím a aký to má celé zmysel, tak by som sa na neho pozerala ako na mimozemšťana. Čo ja viem, prečo to robím? Lebo sa mi chce. 🙂 Prednedávnom som túto otázku dostala od jednej redaktorky. A po jeden a polroku viem povedať, čo pre mňa tento projekt znamená DNES a čo chcem skrze tento projekt ukazovať.
Je úplne jedno, čo si o tom myslia. Je úplne jedno, čo si myslia o sebe. Je úplne jedno, čo si o nich myslia druhí. Je úplne jedno, či na to majú náladu alebo nie.Je úplne jedno, či im to príde možné alebo nemožné. Dokonca by som povedala, že čím nemožnejší nápad, tým lepšie. 🙂 Vtedy sme totižto ďaleko viac otvorení tým “iným” nápadom, ktoré každému jednému z nás chodia do hlavy. Len väčšina z nás si ich vôbec nevšimne, pretože máme plnú hlavu “starých” myšlienok, ktoré si točíme v hlave stále dokolečka.
Ja som sa kedysi toľko neusmievala. A keď som sa aj usmievala, tak bol ten úsmev taký “prázdny”, úsmev len navonok. Vo vnútri som nemala príliš veľa dôvodov na úsmev. Život mi prišiel príliš náročný, vážny, ťažký, stresujúci. Nebola som šťastná. V mojej hlave sa odohrávali rôzne hororové scénare, ktorým som verila. Vďaka nejakej super náhode som sa dostala k Centru změn, kde mi ukázali, že život je super a funguje inak, ako som si myslela. Inside-Out. Jednoducho povedané: Všetko, čo v našom živote prežívame, je zo 100% vytvorené z našich myšlienok. Naše myšlienky vytvárajú našu realitu. S týmito myšlienkami ale nemusíme nič robiť, ako sa nám to veľakrát osobný rozvoj snaží nahovoriť. Stačí si len všimnúť, čo sa naozaj deje a čo sa odohráva v našej hlave. A ono sa to zmení. Samo. Keď tomu nebudeme brániť. Ono je naozaj super pocit, keď Vám niekto povie, že s Vami nie je nič zle. Že nie ste pokazení. Že sa nemusíte nad sebou zamýšľať a meniť. Že je všetko v poriadku. 🙂 Zrazu ste šťastnejší, spokojnejší a viac sa usmievate a smejete. Ja sa napr. teraz asi najviac smejem kravinám, ktoré je schopná moja hlava vymyslieť. 😀
Pre mňa je tento projekt aj o tom prekvapiť ľudí, potešiť ich, spraviť im krajší deň, donútiť ich zamyslieť sa nad tým, čo by chceli odkázať iným, čo je pre nich dôležité, vyrušiť ich z ich premýšľania, ktoré je častokrát na kilometre vzdialené realite, vrátiť ich späť do reality.
Je to aj v samotnom názve projektu. Hej, niektorí to môžu považovať za príliš ambiciózne. Na svete predsa žije okolo 7 miliárd ľudí. Ale keď si uvedomíme a pochopíme, že každý jeden z nás žije vo svojom vlastnom svete a prežíva svoju vlastnú realitu, tak stačí, aby sa táto naša realita zmenila a zmení sa aj celý náš svet. 🙂 Zmeniť realitu je možné skrze pochopenie, ako naša myseľ funguje. Keby ľudia pochopili, že všetky hrôzy sa odohrávajú len v našich hlavách a sú schopní sa tomu zasmiať, tak by sa svet zmenil. 🙂 Ja sa vďaka tomu viac usmievam a mám okolo seba ďaleko viac usmievavých ľudí. Predtým boli všetci vážni, seriózni, naštvaní, vystresovaní…A zrazu sú fuč. 🙂
Máš aj Ty nejaký nápad a chceš sa o ňom s niekým porozprávať?
Leave a reply