Čo budem robiť ďalšie dni? Veď Tuzla je dosť malá. Ešte že je také horko a sú tam tie slané jazerá. Jeden deň pôjdem tam.

A piatok? Skočím do toho Sarajeva? Idem omrknúť spoje a pred tým, než pôjdem na tie jazerá, mrknem tie posledné “pamiatky”. 😀 Cestou fotím na vlakovej stanici tohto uja. Meno som nezistila. 
Aj na jazerách nafotím pár úsmevov.
Stretám tam aj týchto štyroch ľudí. Poprosia ma, či ich neodfotím. Jasné. Hneď sa ich pýtam to isté. Dáme sa do reči a pozývajú ma s nimi na večeru. 😀 Aby som mala pekné spomienky na Bosnu. To je milé. Neviem, či by sme my na Slovensku niečo také spravili. 😀
Dozvedám sa, že sú z nejakej univerzity v Tuzle. A majú tu na výmene doktorantov zo Švajčiarska (Maziar) a Slovinska (Júlia). Robia nejaký výskum. Keď im poviem o mojom projekte, tak mi hovoria, že sa musím spoznať s nejakým profesorom. On je stále vysmiaty. Má ísť tiež na tú večeru. Ak tam vôbec príde. Je ževraj celkom známy v Bosne. A veľakrát sa mu stane, že niekam nepríde, lebo sa s niekým stretol. 😀

Elvis & jeho žena Mirha (Bosna): Ľudia by mali byť lepší, úprimnejší, pracujúcejší, viac sa usmievajúcejší. Maziar (Irán, aktuálne študuje vo Švajčiarsku): Ľudia, neničte svet. Nidret (Bosna)
Mám síce na sebe ešte stále mokré plavky, ale idem s nimi. 😀 Nemám ani nič teplé so sebou, keďže som mala v pláne ísť z jazier späť na ubytko. Nevadí. 😀
Po polhodine čakania na profesora a polhodine cesty autom NIEKAM, prichádzame sem:
Je tam plno. Krásne okolie. Aj tu odfotím pár úsmevov.
A toto je ten slávny profesor.

Midhat: Ľudskosť pre všetkých ľudí na svete. To je základ budúcej civilizácie. Ľudskosť je základné náboženstvo pre všetkých ľudí na svete.
Lístky na autobus do Sarajeva som v ten deň nakoniec nekúpila. Vraciam sa späť do Guest House okolo polnoci. Tam stretám majiteľa a pýtam sa ho, či sa oplatí ísť na jeden deň do Sarajeva. A či sa dajú kúpiť lístky o piatej ráno. Ten mi povie, že sú tu ubytovaní nejakí Angličania, ktorí tam na ďalší deň pôjdu so šoférom. Možno by som mohla ísť s nimi. Mám sa ich spýtať. Odchod o 5.00. Okay, za spýtanie nič nedám. Súhlasia a ja mám plán na ďalší deň. 😀
Síce som rozmýšľala, že by som bola celý deň v Sarajeve, ale oni chcú ísť ešte na nejaké pyramídy. Nakoniec idem s nimi aj tam. Aspoň nebudem musieť riešiť, kde by sme sa v Sarajeve stretli, aby ma vyzdvihli.
Nejaké úsmevy fotím aj na výlete.

úsmevy z bosnianskej pyramídy. Andrew (UK). Žaneta & Matej (Poľsko). náš šofér Semir (Bosna). predavači suvenírov Amila & Nedžo (Bosna). Sara (Bosna)
A ako to bolo s tými pyramídami? Najskôr sme ich nevedeli nájsť. Stále som nechápala, aké pyramídy myslia. To ako v Bosne sú pyramídy ako v Egypte? Nakoniec zisťujem, že to sú kopce v tvare pyramíd. Aha, blik. Prichádzame na miesto a auto nechávame na začiatku. Keby chceme ísť až k pyramídam autom, tak to stojí 15EUR. Na nejakej tabuli je napísané, že najbližšia je vzdialená nejaké 2-3 km. To dáme v pohode aj peši. Tak vyrážame. Po nejakých 15 minútach stretáme nejaké auto. Pani v aute sa na nás pozerá, či sme sa nezbláznili. Pyramídy sú ešte veeeeľmi ďaleko. 😀 Vonku je viac ako 30°C. Potíme sa. Po ďalších pár minútach ide nejaká dodávka. Je tam len šofér. Berie nás so sebou. 🙂 Yes. Autom trvá cesta ešte dobrých 5 minút. 😀 To neviem koľko by sme išli peši. 😀
A teraz príde ešte len najväčšia sranda. Dostať sa hore na tú “pyramídu” v tých horúčavách. Od malej Sáry dostávame palice, s ktorými sa máme asi podopierať, aby sme prešli tou džunglou. 😀 Hore na pyramídu je totižto len malý chodníček a všade kopec kríkov. 😀 Vôbec nemám ideálnu obuv, ale tak čo už s tým. 😀 Nakoniec sa dostávame hore. Spotení a špinaví. 😀 Ale výhľad je odtiaľ úžasný, čo vy na to? 🙂
Cesta dolu je ešte vtipnejšia ako hore. 😀 A až k autu potom ideme peši. Už nemáme toľko šťastia, aby nás niekto zviezol. 😀 Trvalo nám to hodinu-dve? Ani neviem.

Hneď ako zbadám tie biele schodíky na červenom podklade, tak si spomeniem na Centrum změn. Tuším má detašované pracovisko aj v Bosne. 😀
Ešte krátka zastávka v Sarajeve a môžeme ísť späť do Tuzly.
Posledný deň. Idem ešte na chvíľku do mesta. Tam som si už prvý či druhý deň všimla usmievavú kaviareň. Dnes idem dovnútra a pýtam sa čašníčky, či sa zapojí. Zapojila sa. 😀

Posledné úsmevy z Tuzly. Iva & Dragana (Beograd). Admir (Bosna). Nigel (UK). Ena, Amira & Nidret (Bosna). Amila (Bosna)
Čo ma na Bosne prekvapilo?
- V Bosne je veľa moslimov. Len v Sarajeve je cez 500 mešít.
- Väčšina domov, ktoré vlastnia moslimovia, nie sú dokončené. Väčšinou sú bez fasády. Nevedeli mi ale povedať prečo.
- Bosna mi pripomínala Slovensko v 90. rokoch. Je vidieť, že sú ešte niekde inde. Ešte tam nie je taký vplyv západu. Aj keď obchoďáky so známymi značkami ako Zara, CCC, atď. mali už aj tam. 😀
- S ľuďmi na ulici som sa skorej dohovorila po nemecky ako po anglicky. Jeden z nich mi povedal, že to je preto, lebo veľa ľudí chodilo za prácou do Nemecka. S majiteľom ubytka a šoférom sme ale bez problémov komunikovali v angličtine.
Čo si odnášam z Bosny?
- Je zaujímavé, že ľudia Vám radi pomôžu. Stačí, keď im to dovolíte. 🙂 A vy sa dostanete, tam kam potrebujete. Napr. k svojmu ubytovaniu.
- Sledujte, čo sa deje okolo Vás. (a možno sa tak dostanete na svadobné fotenie :D)
- Pýtajte sa. (a možno sa tak dostanete na výlet do Sarajeva a na bosnianske pyramídy).
A keďže mi na výlete do Sarajeva a Visoka náš šofér hovoril celý piatok, že som SELFIE GIRL, tak pár mojich úsmevov z Bosny. 🙂
Ale hovoril mi aj princezná. To sa mi páčilo viacej. Nie je tu náhodou nejaký princ? 😀
Ďalšia destinácia -> ANGLICKO.
P.S. Trošku ma mrzí, že som nevidela ten slávny most v meste Mostar. To je tak, keď si vôbec nepozriete, čo sa oplatí v danom štáte pozrieť a hneď booknete ubytko. 😀 Maybe next time. 🙂











Leave a reply