Čo som si to na seba vymyslela? Aaaaa. Čo chcem na ten blog písať? Ako často zverejňovať príspevky? Každý deň? Veď z toho budem po nejakej dobe unavená. Zase budem padať na hubu, ako keď som v marci chodila do práce a bola paralelne v štyroch rôznych kurzoch. Z toho tri boli v rámci Centra změn. 😀 Zase budem mať výčitky svedomia, ak niektorý deň nenapíšem vôbec nič. Tak radšej raz za týždeň? Nebude to zase málo? Tak niekoľkokrát za týždeň? Ale ktoré dni si vybrať? Podľa čoho si ich zvoliť? Každý týždeň to majú byť tie isté dni alebo si vždy vyberiem nejaké iné? Podľa čoho sa mám rozhodnúť? Existuje na to nejaký super návod?
A má to mať nejakú štruktúru? Mám začať minulosťou? Ako som sa k tomu celému vôbec dostala? Ako som sa dostala k Centru změn? Čo som kedysi zažívala v korporáte? A ako sa to zmenilo po Akadémii? Alebo najskôr zverejním články, ktoré už napísané mám? Aby som získala čas na napísanie nových? Nevadí, že spolu vôbec nesúvisia? Nevadí, že ja som už dnes úplne inde? Alebo mám radšej začať úplne odznovu? Ako čistý biely list papiera? A na minulosť sa vykašľať? Alebo nejako prepojiť minulosť s prítomnosťou? Do kelu, čo mám spraviť?
Už niekoľko dní nad tým rozmýšľam. V hlave dokolečka tie isté otázky. Čo som to spravila? A prečo som o tom dala vedieť na Facebooku? 😀 Okay, na toto viem odpovedať: Aby som sa z toho nevyzula. Aby som si to za pár dní / týždňov nerozmyslela. Už som raz takýto pokus mala, ale keďže som o tom nedala nikde vedieť, tak som s tým po chvíľke skončila a znovu sa vrátila k písaniu len sama pre seba.
Z vlastnej skúsenosti viem, že najhoršia vec, ktorú môžete sami sebe spraviť je, že Vás napadne nejaký super nápad (nemusím byť ani super, stačí, že Vás napadne nápad) a vy nad ním začnete premýšľať. A zabijete ho skôr, ako to vôbec skúsite. 😀 Viete koľko skvelých nápadov som mala JA? Ale vždy keď som začala rozmýšľať, čo všetko by som musela spraviť a kam by to viedlo, tak som sa na to radšej vykašľala a nespravila som vôbec nič.
Dokonca mi kvôli tomuto blogu pred pár dňami volali kamošky, že je to super nápad a tešia sa na články. Ja im hovorím, že mám dilemu: Neviem, ako často písať. Ich návrh je raz za týždeň. To sa mi zdá málo. Tak mi hovoria, že si mám písať kľudne každý deň a zverejniť to potom raz týždenne. Okay, tak teda raz za týždeň. Aj keď vo vnútri s tým nie som úplne stotožnená.
Nasledovný deň mám koučing so Zdeňkou. Tej hovorím zase dokolečka to isté. Neviem, ako často mám zverejňovať články. Domi, ono je to úplne jedno. Každý deň, každý týždeň, každých 14 dní, dvakrát denne. Je to na tebe. Hlavne o tom prestaň toľko hovoriť, baviť sa o tom s kamoškami, premýšľať o tom a začni písať. To je teraz tvoja práca. Kľudne aj dvakrát denne, ak budeš mať o čom. Tu som si všimla, ako si moja hlava hovorí: Ty vole, ale kto by čítal dva články denne? Dvakrát denne je príliš veľa!
Po pár minútach koučingu sa ukľudňujem. A potom mi to docvakne. Aha, ja si to vlastne môžem robiť, ako chcem. Je to môj blog. Môžem zverejňovať príspevky kedy chcem. Ako často chcem. A môžem písať o čom chcem. Je jedno, či to bude príspevok z minulosti alebo súčasnosti. Je jedno či to bude mať nejakú časovú následnosť. Proste zverejním NIEČO. Niečo, čo v tú chvíľku chcem zverejniť. Takže to tu bude asi jeden veľký chaos. Rovnaký chaos, aký máme všetci občas vo svojich hlavách. 🙂 Ale bude to môj chaos. Môj život. Berte alebo nechajte tak. 🙂
Dominika
P.S. Doteraz nechápem, ako som mohla toľko rokov robiť v korporáte a tváriť sa, že som systematická a štruktúrovaná. 😀 A dokonca mi to tam zožrali aj s navijakom. 😀 Ja zbožňujem svoj chaos. Aj keď som z neho občas na prášky. 😀

Leave a reply